Počet návštev: 32451

Etika a etiketa v orientálnom brušnom tanci


    Etika a etiketa sa týka rôznych aspektov ľudského života a orientálny brušný tanec nie je výnimkou. Poznatky z tejto oblasti môžu oceniť tak začínajúce tanečnice ako i pokročilé a široká verejnosť. Dodržiavanie etických princípov a etikety napomáha vyvarovať sa zbytočným konfliktom a nedorozumeniam. 


Základné pojmy

    Etika (z gréckeho ethos – mrav, zvyk, obyčaj), označovaná tiež ako teória morálky, je filozofickou disciplínou, ktorá skúma morálku – morálnu činnosť, vzťahy, vedomie. Je to veda nielen o určitom súbore mravných skutkov, ale aj o ich interpretácii.

    Etiketa (z francúzskeho étiquette – lístok, štítok) môže znamenať štítok s označením obsahu alebo pravidlá zdvorilého správania sa. V druhom prípade to je teda súhrn pravidiel správania sa a požiadaviek na vonkajší prejav. Ich porušenie síce spoločnosť odmieta, ale netrestá a v podstate ani neodsudzuje, ale človek porušujúci tieto pravidlá je považovaný za nezdvorilého alebo nevychovaného.


 

Čo by mohlo zaujímať z tejto oblasti verejnosť?

    Momentálne sa spracováva a ešte bude doplnené.
 
 

Čo by mohlo zaujímať z tejto oblasti tanečnice?

Neetické správanie v orientálnom brušnom tanci:

  • uvádzanie nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií – za neetické sa považuje uvádzanie nepravdivých informácií, a to tak o sebe (dĺžka tanečnej praxe, pôsobenie, referencie a pod.) ako i o iných osobách (pozri nižšie rozširovanie zlomyseľných rečí o iných tanečniciach). Niekedy aj neúmyselne uvedením nejednoznačných údajov môžu byť niektorí ľudia zmätení, preto je vhodné uvádzať údaje presne a pravdivo.  

  • nelegálne kopírovanie a rozmnožovanie hudobných a video nosičov – kopírovanie a rozmnožovanie hudobných a video nosičov je upravené zákonom č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon). Okrem toho kúpou originálneho CD podporujeme tvorbu ďalšej kvalitnej hudby.

  • negatívna prezentácia orientálneho tanca – orientálny tanec má svoje charakteristiky, a tak ako každý tanec aj náležitú techniku, ktorú by mala vystupujúca tanečnica ovládať. Nevhodná alebo negatívna prezentácia vrhá zlé svetlo na všetky tanečnice a orientálne tanečné umenie ako celok. Preto je vhodné vyvarovať sa aj prezentovaniu orientálneho tanca v podobe striptízových show alebo iných nevhodných prevedeniach, ktoré tento tanec znevažujú (pozri etiketa vystupujúcej tanečnice).

  • prezentovanie cudzej choreografie ako vlastnej – choreografia je výsledkom tvorivej duševnej činnosti určitej osoby a za svoju duševnú činnosť si zaslúži aj náležité ocenenie a úctu, ktorú mu môžeme preukázať uvedením jeho autorstva. Resp. ak choreografia nebola vyučovaná na kurze, mali by sme od autora pýtať povolenie na jej prezentáciu a akceptovať aj prípadnú zápornú odpoveď. Lektorky by mali vyučovať vlastné choreografie.

  • kopírovanie cudzích dizajnov (kostýmových, webových návrhov, plagátov, ...) – cieľom každého dizajnéra je tvorba jedinečného dizajnu, ktorý zaujme originalitou a nezvyčajnosťou – čo je bežné, to už nie je zaujímavé. Ak je dizajn niekoľkokrát skopírovaný alebo je daná myšlienka niekoľkonásobne prebraná s drobnými úpravami, tak efekt daného dizajnu sa stráca (napr. oči orientálnej tanečnice, zakaždým iné, zahalené v inom závoji a v inom kostýme, ale stále len oči). Pokúste sa zaujímavými dizajnmi iba inšpirovať a vytvoriť svoj vlastný originál.

  • rozširovanie zlomyseľných rečí o iných tanečniciach – rozširovanie nepravdivých informácií a ohováranie je považované všeobecne za neetické a to nie len v orientálnom brušnom tanci. Ak už máte reálne zlú skúsenosť, tak máte právo sa o ňu podeliť aj s ostatnými, pričom by bolo vhodné uvádzať skutočné fakty a nie iba dohady. V prvom rade by však pri všetkých konfliktoch mal byť pokus o zmier, zhodnotenie situácie z oboch uhlov pohľadu a až následne verejná prezentácia nepríjemných skúseností s náležitými faktami.

  • verejné znevažovanie tanečného umenia inej tanečnice – v prípade hodnotenia tanečného umenia tanečníc je žiaduce akceptovať mnohotvárnosť tohto tanca. To neznamená, že by sa mala základná technika ignorovať. Na druhej strane je neseriózne verejne znevažovať tanečné umenie inej tanečnice, ak práve nezodpovedá našim predstavám.

  • nekalá konkurencia a znižovanie honorárových štandardov – „však ja vystupujem iba pre radosť“ je najčastejšia odpoveď začínajúcich tanečníc, čo môže viesť hoci aj nevedome k znižovaniu honorárových štandardov. Každá tanečnica by mala tancovať pre radosť (aj tá pokročilá a profesionálna) a finančný honorár by mal pokrývať náklady, ktoré súvisia s prípravou tanečnice, tanečného vystúpenia a odmenu za umelecký výkon. Každá pokročilá tanečnica vie, že sú to hodiny tréningu a driny, množstvo peniažkov minutých na kurzoch a seminároch, drahé kostýmy, hudba, tanečné doplnky a pod. Niektorí človiečikovia majú predstavu, že tanec je len 5-10 minút hopsania a tomu zodpovedá aj ich predstava o výške honoráru. Ak im teda odpoviete, že vy tancujete pre radosť „za pár drobných“, tak sa po niekoľkých rokoch (keď už svoje umenie budete vedieť ohodnotiť vyššie) nemôžete čudovať, že za vaše hopsanie vám opäť budú ponúkať iba tých „pár drobných“ (respektíve im príde zahopsať nejaká iná začínajúca tanečnica, ktorá ešte stále bude tancovať iba pre radosť). Za krajne neetické sa považuje nekalá konkurencia napr. v podobe preberania zákaziek – ak tanečnica má už dohodnuté angažmá (môže ísť ja o výučbu) a iná tanečnica príde cielene ponúknuť tú istú službu lacnejšie. Ak by to malo takto pokračovať ďalej, nakoniec si budú za možnosť vystupovať ešte aj samé platiť.

  • výučba bez správnej techniky alebo zdraviu poškodzujúcim spôsobom – každý tanec má určitú tanečnú techniku, ktorú by mala lektorka ovládať. Keďže i v tomto tanci sú pohyby, ktoré môžu byť zdraviu škodlivé (ale samozrejme ich tanečnice na vystúpení predvádzajú, lebo sú divácky atraktívne), mala by vedieť na tieto prvky upozorniť a viesť svoje žiačky k tomu, aby zodpovedne pristupovali k svojmu zdraviu.

 

Etiketa vystupujúcej tanečnice:
 

Na záver

    Dôležité je podotknúť, že život nie je čiernobiely, a tak aj vyššie uvedené poznámky k etike a etikete orientálneho tanca je potrebné zvažovať v kontexte danej situácie. Napr. je prirozdené, že tanečnica na benefičné podujatie pôjde vystupovať zadarmo a prípadne i sama prispeje. 



Použité zdroje a literatúra pri spracovaní článku:

  1. Anthea (Kawakib): Ethics and Standard Practises in Bellydance. Dostupné na internete: <http://www.kawakib.com>
  2. Bobenič Hintošová, A. - Demjanová, L.: Základy spoločenského správania. Bratislava : Ekonóm, 2010. ISBN 978-80-225-3002-6
  3. Čipkár, J.: Profesijná etika pre právnika. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2003. ISBN 80-7097-529-6
  4. http://www.dusevnevlastnictvo.sk
  5. Hulan, B. - Wagnerová, S.: Úvod do etiky. Žilina : Žilinská univerzita, 2007. ISBN 978-80-8070-723-1
  6. Miedzgová, J.: Základy etiky. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1994. ISBN 80-08-02369-4
  7. The Belly Dancing Association of South Africa: Code of Dance ethics & Behavioural Guidelines.  Dostupné na internete: <http://www.bellydancingsa.co.za/7.Code_of_Ethics.html>
  8. The Professional Dancer: The Business of Bellydance. Dostupné na internete:<http://www.miamibellydancers.com/files/The_Professional_Dancer.pdf>
  9. Zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom